Marc Schiltz – prezident Science Europe

Veda ako ustanovizeň organizovanej kritiky môže teda fungovať správne, len ak sú výsledky výskumu otvorene prístupné pre komunitu, aby ich iní vedci mohli preveriť a podrobne preskúmať. Navyše, na overených výsledkoch predchádzajúceho výskumu stavia nový výskum. Reťazec, v ktorom nové sú vedecké objavy postavené na výsledkoch osvedčených v minulosti, môže optimálne fungovať iba vedy, keď sú všetky výsledky výskumu otvorene prístupné vedeckej komunite.

Platobné brány spoplatnených časopisov zadržiavajú podstatný diel výsledkov výskumu pred veľkou časťou vedeckej komunity a spoločnosťou ako takou. Toto spôsobuje abnormálnu situáciu, ktorá bráni rozvoju vedy už v jej samotných základoch a obmedzuje jej prijímanie spoločnosťou. Speňažovanie prístupu k novým a existujúcim výsledkom výskumu je v hlbokom rozpore s étosom vedy (Merton, 1973). Dnes už neexistuje ospravedlnenie na pretrvávanie tohto stavu vecí a model vedeckého publikovania na báze predplatného, vrátane takzvaných „hybridných“ variantov, by preto mal byť ukončený. V dvadsiatom prvom storočí vydavatelia vedeckej literatúry pomáhajú vedcom rozširovať výsledky výskumu a za túto službu by mali dostávať primeranú odmenu, ale veda nesmie byť zamknutá za platobnými bránami!

Rozhodujúci krok smerom k uskutočneniu plného otvoreného prístupu musíme urobiť teraz

Vedci a financovatelia výskumu majú spoločnú povinnosť starať sa o systém vedy ako o celok. Berlínska Deklarácia v roku 2003 bola silnou manifestáciou vôle vedeckej komunity (spojených síl vedcov a financovateľov výskumu) znovu získať kontrolu nad pravidlami, ktorými sa riadi šírenie vedeckých informácií. Science Europe stanovila princípy pre prechod na otvorený prístup v roku 2013, ale celkový pokrok v širšom kontexte bol pomalý. V roku 2016 ministri pre vedu a inovácie Európskej únie na zasadaní Rady pre konkurencieschopnosť (Competitiveness Council) rozhodli, že všetky európske vedecké publikácie by mali byť od roku 2020 verejne prístupné okamžite po vydaní.

Ako významní európski financovatelia výskumu z verejných zdrojov máme povinnosť starať sa o dobré fungovanie systému vedy (ktorého sme súčasťou), ako aj správcovskú zodpovednosť za náležité využívanie verejných zdrojov, ktoré nám boli zverené. V čase, keď vyjednávacie tímy univerzít v rôznych krajinách (napríklad Nemecko, Francúzsko, Švédsko) zápasia pri dosahovaní dohôd s veľkými vydavateľstvami, cítime, že rozhodný krok smerom k zavedeniu otvoreného prístupu a úplnému odstráneniu platobných brán vedeckých časopisov musíme uskutočniť teraz. Skutočnosť, že Európska komisia vymenovala splnomocnenca pre otvorený prístup, tento proces urýchlila.

Z tohto dôvodu, motivovaní povinnosťou starať sa o správne fungovanie súkolia vedy, vyvinuli sme Plán S, podľa ktorého budú financovatelia výskumu nariaďovať, aby bol prístup k vedeckým publikáciám, podporeným z ich grantov, plne otvorený od okamihu vydania a nemohol byť žiadnym spôsobom speňažený.

Ďalšie otázky na zváženie

Uznávame, že výskumníci potrebujú čo najväčšiu slobodu výberu miesta a spôsobu publikovania svojich výsledkov a v niektorých právnych systémoch môže byť táto sloboda chránená zákonom alebo ústavou. Avšak našou kolektívnou povinnosťou je starať sa o systém vedy ako celok a vedci si musia uvedomiť, že hrubo poškodzujú zriadenie vedy, ak pokračujú v posielaní svojich výsledkov do časopisov, kde budú zamknuté za platobnými bránami.

Tiež rozumieme, že vedci môžu byť motivovaní k takémuto správaniu pomýleným systémom hodnotenia, ktorý kladie dôraz na nesprávne indikátory (napríklad impakt faktor časopisu). Preto sa zaväzujeme od základu revidovať systém motivácií a odmien vo vede, s použitím Sanfranciskej deklarácie hodnotenia vedeckého výskumu (DORA) ako východiska. Model vedeckého publikovania založený na predplatnom sa objavil v istej etape histórie vedy, keď vedecké články vyžadovali náročnú sadzbu, grafické úpravy, tlač a keď bolo potrebné distribuovať výtlačky časopisov po celom svete. Publikačný proces prechádza z tlačenej formy na digitálnu a hoci stále potrebuje určité služby, distribučné kanály sa celkom zmenili. V digitálnom svete neexistuje platný dôvod na udržiavanie akéhokoľvek obchodu s vedeckým publikovaním založeného na predplatnom, keďže šírenie publikácií otvoreným prístupom umožňuje maximálny dosah, viditeľnosť a efektivitu celého výskumného procesu. Vydavatelia by mali poskytovať služby, ktoré pomáhajú vedcom recenzovať, editovať, šíriť svoju prácu a vytvárať k nej hypertextové prepojenia a môžu za tieto služby žiadať primeranú odmenu transparentným spôsobom. Minimálne štandardy služieb očakávaných od vydavateľov sú formulované v dokumente z roku 2015 ‘Science Europe Principles on Open Access Publisher Services’ (Princípy Science Europe pre služby open access vydavateľov).

Je zrejmé, že naša požiadavka okamžitého otvoreného prístupu nie je zlučiteľná so žiadnym druhom embarga. Uznávame, že „transformačné“ typy zmlúv, kde dochádza k vyrovnávaniu  predplatného podľa zaplatených publikačných poplatkov (subscription fees are offset against publication fees), môžu urýchliť prechod na plný otvorený prístup. Je preto prijateľné, ak počas prechodného obdobia, ktoré by malo trvať čo najkratšie, môžu jednotliví financovatelia tolerovať publikovanie v „hybridných“ časopisoch, ktoré sú zahrnuté v dohode o transformácii. Tieto dohody by mali byť plne transparentné a všetky ich podmienky by mali byť zverejnené. Sme si vedomí že možno vzniknú pokusy zneužiť otvorený model publikovania vydavateľmi, ktorí poskytujú slabé alebo žiadne redakčné služby (napríklad takzvaní „predátorskí“ vydavatelia). Budeme preto podporovať iniciatívy na ustanovenie robustných kvalitatívnych kritérií pre otvorené publikovanie, ako napríklad registre Directory of Open Access Journals (DOAJ) a Directory of Open Access Books (DOAB).

Pripomíname, že pre knihy a monografie môže prechod na otvorený prístup trvať dlhšie než do  1. januára 2020, ale toto prechodné obdobie musíme čo najviac skrátiť, s rešpektom k cieľom, ktoré si nastavili jednotliví financovatelia vedy.

Pripomíname, že pre knihy a monografie môže prechod na otvorený prístup trvať dlhšie než do  1. januára 2020, ale toto prechodné obdobie musíme čo najviac skrátiť, s rešpektom k cieľom, ktoré si nastavili jednotliví financovatelia vedy.

kOAlícia S: budujeme spojenectvo financovateľov a zainteresovaných strán

Plán S stanovuje základné princípy pre budúcnosť otvoreného publikovania. Science Europe, financovatelia výskumu, Európska rada pre výskum (ERC) a Európska komisia budú spolupracovať na vyjasnení a uverejnení podrobností týkajúcich sa zavedenia Plánu S. Plán nepropaguje nijaký konkrétny obchodný model otvoreného prístupu, hoci je zrejmé, že niektoré zo súčasných modelov mu nevyhovujú. Preto vyzývame vydavateľov, aby prešli na modely publikovania, ktoré sú v súlade s princípmi Plánu S.

Plán S vznikol na popud splnomocnenca Európskej komisie pre otvorený prístup, bol rozvinutý prezidentom Science Europe a skupinou riaditeľov národných agentúr. Podstatne tiež prispela Vedecká rada ERC. Dnes skupina národných financovateľov vedy iniciuje vznik kOAlície S, aby zaviedla Plán S do praxe. Pripája sa k nim Európska komisia a ERC. Vyzývame ďalšie grantové agentúry a vedecké rady, rovnako ako všetkých ostatných zainteresovaných vo vedeckom publikovaní (najmä vedcov, univerzity, knižnice a vydavateľov), aby sa pripojili ku kOAlícii S a prispeli tak k svižnému uskutočneniu našej vízie vedy bez publikačných platobných brán.

Marc Schiltz
Prezident Science Europe
4 September 2018

Pri príležitosti uvedenia kOAlície S bol tento predhovor súčasne uverejnený na blogu Frontiers, v časopisoch Frontiers in Neuroscience, PLOS Biology, PLOS Medicine a na stránkach Science Europe.