CVTI SR ako Národný referenčný bod pre Open Access politiku Európskej komisie na Slovensku sa priamo podieľal a podieľa aj na medzinárodných projektoch ako OpenAIRE 2020, PASTEUR4OA, SCOAP3 a niektoré ďalšie projekty ako RECODE sledoval, aj keď sa do nich priamo nezapájal.


Aktuálne projekty

 


OpenAIRE 2020
(Open Access Infrastructure for Research in Europe towards 2020) je projekt, ktorý si kladie za cieľ podporovať otvorenú vzdelanosť a podstatne zlepšiť vyhľadateľnosť a opätovné využitie výskumných publikácií a údajov. Hlavným zámerom projektu je vytvorenie otvorenej a udržateľnej infraštruktúry pre vedeckú komunikáciu, ktorá by pokrývala celkový manažment, analýzu, zaobstaranie, kontrolu a prepojenie všetkých vedeckých výstupov v už existujúcich, plánovaných, či budúcich repozitároch. Projekt začal 1. januára 2015 a jeho trvanie je naplánované na 42 mesiacov.

Na tejto iniciatíve spolupracuje 50 partnerov zo všetkých krajín EÚ aj mimo nej. CVTI SR plní v súvislosti s projektom OpenAIRE 2020 od roku 2015 funkciu tzv. NOAD (National Open Access Desk) za Slovenskú republiku. Úlohou zástupcov NOADs je organizovať činnosti na zozbieranie výstupov projektu Horizont2020 a podporovať manažment výskumných dát.

Na portáli OpenAIRE je pre vedeckých pracovníkov k dispozícii repozitár Zenodo. Jeho prevádzkovateľom je Európska organizácia pre jadrový výskum CERN.

Našou úlohou ako zástupcu OpenAIRE je poskytovať pomoc, informácie a byť k dispozícii všetkým, ktorí sa podieľajú na projektoch Horizont 2020, či už online alebo osobne.

Kontakty na zástupcov OpenAIRE 2020 na Slovensku:
Mgr. Silvia Horáková – silvia.horakova@cvtisr.sk36

OpenAIRE-Connect
OpenAIRE-Connect (OpenAIRE – CONNECTing scientific results in support of Open Science) je projekt, ktorý si kladie za cieľ poskytovať technologické a sociálne riešenia a dodávať služby umožňujúce jednotnú výmenu vedeckých výstupov (publikácie, dáta a metódy) so sémantickými väzbami medzi nimi naprieč výskumnou sférou a poskytovateľmi obsahu vedeckej komunikácie. Projekt predstaví a zrealizuje koncepciu Otvorenej vedy ako služby (Open Science as a Service – OSaaS) ako hlavnú časť OpenAire infraštruktúry, dodávajúcu „out-of-the-box“ a „on demand“ nasaditeľné nástroje. OpenAire Connect prijme prístup založený na orientácií na koncového používateľa (prostredníctvom zapojenia piatich významných vedeckých komunít) a obohatí infraštruktúru OpenAire portfólia službami ako „Research Community Dashboard Service“ a „Catch-All Notification Broker Service“.

„Research Community Dashboard Service“ bude slúžiť výskumným komunitám na publikovanie vedeckých výsledkov a sledovať ich vedecký vplyv. „Catch-All Notification Broker Service“ bude zapájať a mobilizovať poskytovateľov obsahu a poskytovať im služby umožňujúce výmenu výskumných poznatkov. Obe služby budú poskytované na vyžiadanie v súlade s OSaaS prístupom, preto by mali byť opätovne využiteľné rôznymi disciplínami a poskytovateľmi tak, aby umožnili posun smerom k jednotnému vedeckému ekosystému.27

 


Horizont 2020 je rámcový program Európskej únie pre výskum a inovácie. Je vôbec najväčším výskumným a inovačným program EÚ. Má politickú podporu vedúcich predstaviteľov Európy a poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa zhodli na tom, že investície do výskumu a inovácií sú rozhodujúce pre budúcnosť Európy. Preto sa stali jadrom stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Program Horizont 2020 pomáha tento cieľ dosahovať tým, že spája výskum s inováciami a zameriava sa na tri hlavné oblasti: excelentnú vedu, vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy. Cieľom je zaistiť, aby Európa produkovala špičkovú svetovú vedu a technológie, ktoré sú hybnou silou hospodárskeho rastu.

Na programe Horizont 2020 sa môžu zúčastniť výskumníci z celého sveta.”17 Viac info tu.

 


SCOAP3
Sponsoring Consortium for Open Access Publishing in Particle Physics (Sponzorské konzorcium pre voľný prístup k publikáciám v oblasti jadrovej fyziky) je projekt, ktorého cieľom je „zjednotiť vydávanie publikácií týkajúcich sa časticovej fyziky a zabezpečiť voľný prístup k týmto publikáciám a ďalším publikačným službám poskytovaným zazmluvnenými vydavateľmi všetkým záujemcom – vedecko-výskumným inštitúciám, knižniciam a odborníkom, ktorí sú zapojení do spolupráce v oblasti časticovej fyziky nielen v rámci CERN, ale širokej vedeckej obci.“

V súčasnej dobe SCOAP3 združuje vyše 3000 knižníc a konzorcií knižníc, univerzít, vedeckých inštitúcií a financujúcich agentúr zo 44 krajín a 3 medzivládnych organizácií. Riešením projektu SCOAP3 za Slovenskú republiku je od mája roku 2014 poverené CVTI SR.

Cieľom projektu je odstránenie finančných bariér najmä pre autorov publikujúcich v odborných časopisoch z oblasti jadrovej fyziky. Výhodou pre knižnice a ostatné vedecko-výskumné inštitúcie je voľný prístup k vybraným časopisom, a tiež zníženie ceny predplatného konkrétnych titulov u vydavateľov, ktorí v rámci projektu poskytujú voľný prístup iba k vybraným článkom v týchto tituloch.

Výstupom projektu je vybudovanie SCOAP3 repozitára, ktorého súčasťou je aktuálne 10 titulov časopisov z oblasti jadrovej fyziky a otvorený prístup k vyše 10 000 článkom. V časopisoch zapojených do projektu publikujú aj autori zo Slovenskej republiky. Zoznam článkov slovenských autorov je prístupný tu.25


Ukončené projekty

 


PASTEUR4OA
Open Access Policy Alignment STrategies for European Union Research bol projekt financovaný zo 7. Rámcového programu Európskej únie. Zámerom projektu bola pomoc pri rozvoji a/alebo posilnení Open Access stratégie a politiky na národnej úrovni a uľahčenie ich koordinácie medzi všetkými členskými štátmi na úrovni Európskej únie v súlade s odporúčaniami Európskej komisie a pravidlami programu Horizont 2020. Projekt bol výsledkom spolupráce pätnástich európskych organizácií z desiatich rôznych krajín. Slovensko bolo jednou z participujúcich krajín a kľúčovou organizáciou (tzv. Key Node) za Slovenskú republiku bolo CVTI SR.23

 


FOSTER
Facilitate Open Science Training for European Research (Podpora školení otvorenej vedy v kontexte európskeho výskumu) bol projekt financovaný prostredníctvom 7. Rámcového programu pre výskum a vývoj (7.RP) Európskej únie (EÚ). Začal sa v roku 2014 a jeho cieľom bolo zasadiť udržateľné mechanizmy pre výskumných pracovníkov EÚ na začlenenie otvorenej vedy do svojho každodenného pracovného toku. Bol v súlade s ďalším projektom, financovaným prostredníctvom 7.RP, PASTEUR4OA “Open Access Policy Alignment Strategies for European Union Research” (Stratégie prepojenia politiky otvoreného prístupu pre výskum Európskej únie).

Dva zastrešujúce ciele projektu FOSTER boli:

  • integrovať zásady a postupy otvoreného prístupu do aktuálneho pracovného toku výskumu zameraním sa na školiace prostredie mladých výskumníkov a
  • posilniť kapacitu inštitucionálneho vzdelávania s cieľom posilniť súlad s politikou otvoreného prístupu Európskeho výskumného priestoru (European research area – ERA) a Horizont 2020 (nad rámec projektu FOSTER).

Niekoľko organizácií praktizujúcich otvorený prístup, napríklad SPARC Europe, EIFL.net a LIBER (Asociácia európskych vedeckých knižníc) boli združené v oboch projektoch Foster a PASTEUR4OA.1

 


RECODE
RECommendations for Open Access to Research Data in Europe (Odporúčania pre otvorený prístup k výskumným dátam v Európe) – bol ďalší z projektov financovaných prostredníctvom 7. rámcového programu pre výskum a vývoj (7.RP) Európskej únie. Projekt využíval existujúce siete, komunity a projekty, ktoré sú zamerané na riešenie problémov v rámci otvoreného prístupu, na šírenie dát a ich uchovávanie a používal osvedčené postupy, na ktorých zakladal politické odporúčania pre otvorený prístup k výskumným dátam. Mnohé organizácie už pracovali na odstránení rôznych kľúčových prekážok v tejto oblasti, avšak často pracovali samostatne alebo vo veľmi obmedzenom vzájomnom kontakte. RECODE poskytol priestor európskym zúčastneným stranám, aby spolupracovali s cieľom zabezpečiť spoločné riešenie problémov.24

Projekt RECODE vyvrcholil v sérii politických odporúčaní pre otvorený prístup k výskumným dátam zameraných na rôzne zúčastnené strany a tvorcov politík.


Ďalšie projekty



*Metrics
MEasuring The Reliability and perceptions of Indicators for interactions with sCientific productS (Meranie spoľahlivosti a vnímania ukazovateľov interakcií s vedeckými výsledkami) – je nový projekt, ktorého hlavným cieľom je lepšie pochopenie metrík, najmä pokiaľ ide o ich všeobecný význam a ich vnímanie medzi zúčastnenými stranami. Z tohto dôvodu, kľúčovými faktormi budú: kvalita metrík podkladových dát (z hľadiska platnosti a spoľahlivosti), pôvod vzniku metrík, rovnako ako ich schopnosť primerane odhadnúť vedecké výstupy v kontexte disciplinárnych špecifík.

Z výsledkov projektu budú profitovať používatelia metrík (napr. výskumní pracovníci, financovatelia výskumu…), informační pracovníci a knihovníci, rovnako ako ich poskytovatelia, ktorým výsledky projektu umožnia sledovanie používania a rozširovania našich znalostí o ich obmedzeniach a možnostiach interpretácie. *Metrics je projekt financovaný z verejných zdrojov a tým zaručuje transparentnosť a otvorený prístup k výsledkom projektu, čo nie je bežnou praxou medzi komerčnými poskytovateľmi v tejto oblasti.
Metodická práca bude podporovaná vedeckým výborom a sprevádzať ju bude taktiež budovanie komunity a aktivít v oblasti vzťahov s verejnosťou, vytváranie nových väzieb s národnými a medzinárodnými iniciatívami (napr. COAR, NISO) a vytvorenie informačnej platformy metrík.

Projekt začal 1. januára 2017 a jeho trvanie je naplánované do 31. decembra 2018.38