Trendy vo svete Open Access časopisov – výsledky veľkého prieskumu DOAJ (Directory of Open Access Journals).

Anotácia: DOAJ zverejnil v januári 2019 výsledky prieskumu, ktorý uskutočnil medzi vydavateľmi Open Access časopisov. Niektoré trendy v otvorenom publikovaní sa dali očakávať, iné prekvapili.

Čo je DOAJ?

Directory of Open Access Journals je renomovaný register časopisov publikujúcich otvoreným prístupom. Vedeckej komunite poskytuje detailné informácie o zameraní časopisov, vydavateľoch, poplatkoch za publikovanie (hoci až 73 % časopisov v DOAJ žiadne poplatky od autorov nevyžaduje), aký typ recenzného konania uskutočňujú a podobne. Momentálne DOAJ eviduje vyše dvanásť tisíc vedeckých časopisov a vyše troch miliónov článkov prístupných v plnom znení. Registruje len čisto otvorené časopisy, teda nie hybridné, ktoré neuverejňujú otvorene celý svoj obsah, ani časopisy uplatňujúce embargo. V súčasnosti, keď čoraz krajín pristupuje k plánu S (ktorý neakceptuje publikovanie v hybridných časopisoch), očakáva sa prechod viacerých spoplatnených časopisov na otvorený prístup a stúpa význam spoľahlivého prehľadu v tejto oblasti.

Seriózne Open Access časopisy sa usilujú dostať do DOAJ, pretože tým svoje meno a svoj obsah zviditeľnia pre vedeckú komunitu a sprístupnia indexovacím službám z celého sveta. Podmienky a formulár žiadosti o zaradenie možno nájsť na stránkach DOAJ. Zo Slovenska sa v DOAJ nachádza päťdesiat vedeckých časopisov. Prijatie do registra nie je automatické – časopis musí spĺňať základný štandard „dobrej praxe otvoreného publikovania“. DOAJ dostáva približne päťsto žiadostí mesačne, z ktorých po dôkladnom hodnotení a komunikácii s vydavateľom prijme približne 40 % časopisov. Hoci DOAJ nie je „stopercentnou hrádzou proti pochybným publikačným praktikám“ (a ani to nepovažuje za svoju primárnu úlohu), register je aktualizovaný a časopisy z neho môžu byť vylúčené, čo sa stáva niekoľkým stovkám titulov ročne.

Výsledky prieskumu

Administrátori oslovili v roku 2018 vyše 6000 vydavateľov OA časopisov registrovaných v DOAJ, pričom odpovedalo viac ako 1000 z nich (zo Slovenska ich bolo šesť). Výsledky mohli porovnať s údajmi z podobného prieskumu v roku 2013.

Kto vydáva otvorené časopisy?

Najviac otvorených časopisov registrovaných v DOAJ vydávajú univerzity, univerzitné vydavateľstvá, knižnice, výskumné inštitúcie a učené spoločnosti. No až tretinu článkov v DOAJ produkuje desať najväčších vydavateľov, z ktorých osem je komerčných spoločností.

Letom-svetom

Geografická distribúcia otvoreného publikovania zaznamenala dve výrazné zmeny: prudko stúpla popularita otvoreného prístupu v Indonézii, čo sa odrazilo aj v počte odpovedí na prieskum (v roku 2013 ich bolo 9, v roku 2018 až 155, čo predstavuje najvyšší počet zo všetkých krajín). Je možné, že korene tohto trendu spočívajú v novom indonézskom systéme hodnotenia vedy, ktorý je výrazne orientovaný na bibliometriu (SINTA). Bohužiaľ, aj tu sa prejavila nepríjemná vlastnosť takýchto systémov – ak nie je kvantitatívne hodnotenie podporené kvalitatívnym (odborníci z príslušnej vednej disciplíny), víťazia v ňom tí, ktorí „vedia nahrať najviac bodov“ , často nie najlepšou vedou, ale využívaním slabín systému (ako naznačuje článok v časopise Science, ale aj skúsenosť z Českej republiky s dnes už zrušeným systémom hodnotenia vedy prezývaným „Kafemlejnek“).

V Indii zasa počet odpovedí výrazne poklesol (101 v roku 2013 v porovnaní s 11 v roku 2018), čo platí aj pre celkový počet indických časopisov s otvoreným prístupom registrovaných v DOAJ (zo 643 na 254).

Počet odpovedí zo Slovenska ostáva stabilný – šesť v roku 2013 aj v roku 2018, hoci za posledných päť rokov niekoľko desiatok slovenských časopisov v zozname pribudlo.

OA a DOI

Dôležitým trendom v medzinárodnom vedeckom publikovaní je čoraz širšia implementácia DOI (Digital Object Identifier, trvalý identifikátor digitálneho objektu), ktorý v premenlivom a často neprehľadnom prostredí internetu významne zvyšuje vyhľadateľnosť článkov. Použitie DOI v Open Access časopisoch vzrástlo z 35 % v roku 2013 na 73 % v roku 2018. Zo šiestich odpovedajúcich slovenských časopisov používajú DOI tri. Udeľovanie DOI vyžaduje spoluprácu so spoločnosťou CrossRef, ktorá môže byť pre nekomerčných vydavateľov organizačne aj finančne náročná (jeden dolár za DOI pre článok, plus niekoľko stoviek dolárov ročné členské). Ako najväčšiu prekážku zavedenia DOI vo svojom časopise uvádzajú vydavatelia nedostatok financií.

Metadáta

Metadáta sú štruktúrované dáta o dátach, poskytujúce viac než len bibliografický popis dokumentov (napr. aj informácie o získaní, využívaní, prístupových právach, požiadavkách na uchovávanie…). Podiel vydavateľov, ktorí ku článkom do DOAJ poskytujú aj metadáta, stúpol z 55 % (2013) na 84 % (2018). Ešte stále sa však nájde mnoho respondentov, ktorí sa v problematike metadát neorientujú.

Nové otázky

V roku 2018 položili administrátori DOAJ vydavateľom aj otázky, ktoré prieskum v roku 2013 ešte neobsahoval. Prvou bolo, či sa cítia ohrození predátorskými časopismi – 62 % odpovedalo „nie“.

Druhá otázka smerovala k hodnoteniu vedy. Až 86 % respondentov cítilo, že v ich krajine pri hodnotení vedy zaváži viac to, „kde“ vedec publikuje, ako „čo“ publikuje, hoci je známe, že prestíž a bibliometrické ukazovatele časopisu vypovedajú o kvalite článku iba nepriamo. Nastaviť systémy hodnotenia vedy tak, aby podporovali produkciu špičkových výsledkov skôr než kvantitu, je však stále veľkou výzvou.

Zdroj: DOAJ

článok: https://blog.doaj.org/2019/01/09/large-scale-publisher-survey-reveals-global-trends-in-open-access-publishing/

Dáta: https://docs.google.com/spreadsheets/d/1VUOzKCZJu-nFclOaWhUN29aeKkFAlThoOQG5CH72nxU/edit#gid=433884763&range=A1


Akreditované kurzy Open Access na pôde CVTI SR

Pre odbornú verejnosť CVTI SR pripravilo akreditované kurzy na tému otvoreného prístupu. Prvé kurzy sa uskutočnia v termínoch 15-17.5, 22-24.5 a 29-31.5 2018 a zúčastní sa ich 27 ľudí. Kurz vychádza z curricula organizácie UNESCO pre knihovníkov a vedeckých pracovníkov. Účastníkom kurz priblíži základy otvoreného prístupu, konkrétne proces vedeckej komunikácie, história a vývoj, práva a licencie, presadzovanie otvoreného prístupu a dopady otvoreného prístupu na výskum. Účastníci po úspešnom absolvovaní získajú certifikát Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.


V CVTI SR sa konal Workshop (nielen) pre Open Access časopisy

Dňa 19.4. 2018 usporiadalo Centrum vedecko-technických informácií SR workshop, na ktorom sa zišli vedeckí pracovníci, knihovníci, ale najmä editori vedeckých časopisov publikujúcich otvoreným prístupom zo slovenských univerzít a výskumných ústavov Slovenskej akadémie vied. Počet 96 účastníkov prekonal aj tie najoptimistickejšie očakávania. Cez internet si priamy prenos z prednášok pozrelo ešte ďalších 325 záujemcov.

Jeff Clovis, zástupca Clarivate Analytics, vysvetli prítomným mechanizmus posudzovania časopisov pre Web of Science, ktorý aj ilustroval na príklade niekoľkých slovenských časopisov. Silvia Horáková z CVTI SR priblížila projekt OpenAIRE. Ľubica Jedličková z knižnice Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre otvorila diskusiu o praktických aspektoch zavádzania otvoreného prístupu v akademickom prostredí na Slovensku a Lukáš Hleba z Journal of Microbiology, Biotechnology and Food Sciences, časopisu vydávaného na SPU, sa podelil o svoj editorský príbeh. O teórii a praxi prideľovania identifikátorov DOI, dôležitých pre vyhľadateľnosť vedeckých článkov, hovorila Michaela Mikušková z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. O licenciách Creative Commons, ktoré zjednodušujú autorsko-právny aspekt otvoreného publikovania, mala prednášať Zuzana Adamová z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Kvôli neodkladným povinnostiam sa ospravedlnila, poskytla však svoju prezentáciu.

Popoludní mohli účastníci prediskutovať svoje otázky s prednášajúcimi v neformálnej atmosfére Open Café.

Dostupný je záznam z podujatia (na spustenie treba aktuálnu verziu Adobe Flash Playera):

  1. časť: https://archive.tp.cvtisr.sk?29947809
  2. časť: https://archive.tp.cvtisr.sk?31115638
  3. časť: https://archive.tp.cvtisr.sk?31146019

Prezentácie jednotlivých rečníkov sú k dispozícii na stránke Workshopu.

V budúcnosti chystá CVTI SR ďalšie podobné stretnutia, kde plánuje privítať napríklad zástupcov Scopusu, DOAJ (Directory of Open Access Journals) a ďalších, ktorí by mohli slovenskej akademickej obci priniesť zaujímavé informácie.


Vydavateľstvo The Royal Society sprístupnilo celý archív časopisov od roku 1665 po súčasnosť

Pri príležitosti Open Access Week 2017 vydavateľstvo The Royal Society sprístupnilo celý archív časopisov od roku 1665 po súčasnosť, vrátane najstaršieho vedeckého časopisu na svete Philosophical Transactions. Články sú dostupné do 29. 10. 2017 na https://royalsociety.org/journals/#listing.


39
Stephen Hawking a jeho doktorandská práca prvýkrát zverejnená formou Open Access

Úspešný popredný svetový vedec Stephen Hawking poskytol vedcom na celom svete pozitívny príklad zdieľania výsledkov vedy a výskumu tým, že sa sám rozhodol sprístupniť svoju doktorandskú prácu formou Open Access. Urobil tak hneď v prvý deň Medzinárodného týždňa otvoreného prístupu (International Open Access Week), ktorý sa v tomto roku koná v týždni od 23. do 29. októbra.

Viac



Národný workshop OpenAIRE

CVTI SR ako National Open Access Desk (NOAD) za Slovenskú republiku pre projekt OpenAIRE zorganizoval Národný workshop OpenAIRE, ktorý sa konal dňa 23. októbra 2017 v budove CVTI SR na Lamačskej ceste 8/A v Bratislave. Workshop bol určený koordinátorom projektov H2020 a FP7, vedcom, knihovníkom, vydavateľom, politickým činiteľom a ďalším záujemcom o problematiku otvoreného prístupu. Zišlo sa na ňom približne 80 účastníkov. Medzi hosťami nechýbala pani Iryna Kuchma, ktorá sa priamo podieľa na riešení projektu OpenAIRE. Projekt nám bližšie predstavila vo svojej prezentácii OpenAIRE: podpora sociálnych a technických prepojení umožňujúcich otvorenú vedu v EÚ aj mimo nej. Prostredníctvom skype-u nám program FP7 Post Grant Open Access Pilot predstavila pani Gwen Franck, tiež z projektu OpenAIRE. Ďalšími témami, ktoré odzneli na workshope boli: Open Access v Horizont 2020, princípy otvoreného vládnutia – národná politika na podporu otvorenej vedy a otvoreného prístupu, hrozby v Open Access publikovaní a licencie Creative Commons. Na záver podujatia mali účastníci príležitosť stretnúť a porozprávať sa s jednotlivými prezentujúcimi v rámci Open Café.


Nová správa Európskej komisie o otvorenej vede

Pracovná skupina Európskej komisie, ktorá funguje pod názvom „Vzdelávanie a zručnosti v rámci otvorenej vedy“, vytvorila novú správu o poskytovaní zručností a kompetencií výskumným pracovníkom, ktoré potrebujú na vykonávanie otvorenej vedy.

Správa obsahuje informácie o perspektívach a osvedčených postupoch otvorenej vedy pre výskumných pracovníkov, o potrebných zručnostiach, zapájaní výskumníkov do všetkých úrovní Open Science a o politikách, do ktorých je nevyhnutné otvorenú vedu zakotviť. Tiež obsahuje 6 odporúčaní týkajúcich sa tejto problematiky.

Celá správa je k dispozícii TU.


Open Science Fair

V dňoch 6. – 8. septembra 2017 sa konala v Aténach prvá Open Science Fair konferencia. Štyri projekty financované Európskou komisiou – OpenAIRE, OpenUP, FosterOpenMinTeD – zamerané na riešenie otázok súvisiacich s problematikami Open Access a Open Science spojili svoje sily, aby zorganizovali túto prvú konferenciu zameranú na otvorenú vedu, a aby sa spolu s rečníkmi aj účastníkmi zamysleli nad otázkami, ktoré ju charakterizujú, ale aj nad tými, ktoré môžu pomôcť odstrániť existujúce bariéry a posunúť riešenia v oblasti otvorenej vedy dopredu. Medzi prezentujúcimi nechýbali popri rečníkoch z rôznych krajín Európy ani rečníci z USA a Afriky, vďaka ktorým bolo možné pozrieť sa na problematiku otvorenej vedy z pohľadu celosvetového meradla.

Program konferencie bol bohatý. Okrem hlavných prednášok bolo možné zúčastniť sa na niektorom z ponúkaných workshopov, prezentácii posterov a taktiež nechýbala možnosť nadviazať nové kontakty s odborníkmi z rôznych krajín a rôznych zúčastnených strán.

Bližšie informácie o programe, ktorý sa niesol v duchu prepojenia politík, výskumných tokov, infraštruktúr a služieb s ľuďmi, je možné nájsť na webovej stránke podujatia.



*Metrics
MEasuring The Reliability and perceptions of Indicators for interactions with sCientific productS (Meranie spoľahlivosti a vnímania ukazovateľov interakcií s vedeckými výsledkami) – je nový projekt, ktorého hlavným cieľom je lepšie pochopenie metrík, najmä pokiaľ ide o ich všeobecný význam a ich vnímanie medzi zúčastnenými stranami. Z tohto dôvodu, kľúčovými faktormi budú: kvalita metrík podkladových dát (z hľadiska platnosti a spoľahlivosti), pôvod vzniku metrík, rovnako ako ich schopnosť primerane odhadnúť vedecké výstupy v kontexte disciplinárnych špecifík.

Z výsledkov projektu budú profitovať používatelia metrík (napr. výskumní pracovníci, financovatelia výskumu…), informační pracovníci a knihovníci, rovnako ako ich poskytovatelia, ktorým výsledky projektu umožnia sledovanie používania a rozširovania našich znalostí o ich obmedzeniach a možnostiach interpretácie. *Metrics je projekt financovaný z verejných zdrojov a tým zaručuje transparentnosť a otvorený prístup k výsledkom projektu, čo nie je bežnou praxou medzi komerčnými poskytovateľmi v tejto oblasti.
Metodická práca bude podporovaná vedeckým výborom a sprevádzať ju bude taktiež budovanie komunity a aktivít v oblasti vzťahov s verejnosťou, vytváranie nových väzieb s národnými a medzinárodnými iniciatívami (napr. COAR, NISO) a vytvorenie informačnej platformy metrík.

Projekt začal 1. januára 2017 a jeho trvanie je naplánované do 31. decembra 2018.38